© 2017 Hogash Studios.

U(niverzálna) mapa umožňuje pozorovať prienik veľkých a malých dejín, miestnych, národných a európskych historických udalostí, ktoré sa odohrávajú v rôznych časoch na rôznych miestach. Zároveň spolu s priestorom a časom integruje v ucelenom koncepte aj ostatné kategórie – pamäť, identitu a historicitu, čím sa stáva významnou didaktickou pomôckou aplikovateľnou na široké portfólio historických tém, ale napr. aj aktuálnych problémovo postavených konceptoch globálneho vzdelávania.

Viac o koncepte U-mapy

U-mapa a vybrané pramene ku kategóriám historického vedomia

Pamäť

Dva roztvorené a vztýčené prsty – gesto Slovákov a Čechov počas novembrových udalostí 1989.
Text piesne Ivana Hoffmana (speváka, fotografa, novinára), ktorú 10. júna 1989 spieval naživo na Bratislavskej lýre. Pieseň však nedohral, pretože mu organizátori vypli mikrofón.
Jan Opletal, študent na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, podľahol ťažkým zraneniam, ktoré utrpel dňa 28. októbra 1939, keď sa oslavy vzniku Československa v uliciach Prahy zmenili na demonštráciu proti nemeckej okupácii.
Fotografia z novembrového zhromaždenia v roku 1989 na Hlavnej ulici v Košiciach.
Pamätná tabuľa novembra 1989 na budove Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, odhalená 16. 11. 2009 pri príležitosti 20. výročia novembrových udalostí 1989.
Plagát k výstave k 30. výročiu novembrových udalostí 1989 pod názvom „Prvý dotyk so slobodou“, ktorá sa konala v dňoch 14. 11. – 20. 12. 2019 vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach.

Prečo sa ľudia v konkrétny dátum zhromažďujú na verejnom mieste?

Čo si o tej-ktorej historickej udalosti pamätáme?

Prečo a ako si to pamätáme?

Čo a prečo si pripomíname?

Čo to o nás vypovedá?

Identita

Hana Ponická – slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka, signatárka charty 77, členka tzv. bratislavskej päťky poskytuje za Hnutie za občiansku slobodu interview na Bradle v obkolesení príslušníkmi ŠtB Eve Jaššovej, redaktorke Slovenského rozhlasu.
Fedor Gál, predseda Slovenskej rady VPN otvára dvojdňové rokovanie politickej a štátnej reprezentácie ČSFR v Modre 10. novembra 1990. Vľavo V. Mečiar. Vpravo P.Pithart, druhý sprava V. Klaus.
Miloš Jakeš, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ na zasadnutí ÚV KSS 3. decembra 1985 v Bratislave.
Marcel Strýko, košický hudobník, výtvarník, filozof a politik (1955 – 1994).
Pohľad na účastníkov mítingu na námestí SNP v Bratislave 12. januára 1990 pri príležitosti oficiálnej pracovnej návštevy prezidenta ČSSR Václava Havla.
Bezpečnostné zložky a študenti s kvetmi na demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe.

Pluralita identít

Kto sme?

Kým musíme byť?

Kým chceme byť?

Kto sú to oni?

Do akej miery sa identifikujeme s politickým režimom, v ktorom žijeme?

Do akej miery nás identifikuje či definuje politický režim?

Kolektívna a individuálna identita v súčasnosti

Kto sme?

Musíme aj dnes byť niekým, kým byť nechceme?

Sme dnes už len „my“, alebo stále sú tu aj „oni“?

Kto sú v dnešnej spoločnosti „oni“? Tí druhí?

Čo a kto všetko sa podieľa na formovaní našej identity?

Historicita

Učiteľský pár na stužkovej slávnosti na strednom odbornom učilišti na východnom Slovensku, 80. roky 20. storočia.
Propagandistický plagát hospodárskych úspechov vydaný v Košiciach v 50. rokoch 20. storočia.
17. november 1989 v Prahe.
Verejnosť proti násiliu. Nedeľná pravda, 15. 12. 1989.
Peter Rašev, slovenský herec, režisér a riaditeľ divadla počas novembrových udalostí v roku 1989 na balkóne Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.
Tlačová beseda pred prvými slobodnými voľbami začiatkom leta 1990. Na jednej strane české a na druhej slovenské prieskumy volebných preferencií.

Zmena a kontinuita

Aký bol pôvod zmeny?

Bola to podľa vás dôležitá a významná zmena?

Zasiahla táto zmena každého a takmer každú činnosť? Alebo táto zmena zasiahla len časť spoločnosti?

Kto alebo čo prosperoval/o zo zmeny? Kto alebo čo trpel/o kvôli zmene?

Udiala sa zmena náhle, rýchlo, postupne, pomaly, s prestávkami alebo nepostrehnuteľne?

Zasiahla zmena ľudí najmä kvôli jej politickým dôsledkom, napríklad dôsledkom na vzťahy s inými krajinami? Alebo kvôli jej sociálnym a ekonomickým dôsledkom, napríklad na zdravie alebo priemysel?

Zodpovednosť

Uvedomovali si aktéri novembrových udalostí – predstavitelia kultúrnej obce, študenti vysokých škôl, médiá, občania stojaci na námestiach – svoju historickú úlohu? Boli si vedomí dôležitosti zmeny, ktorú naštartovali?

Aké dôsledky malo konanie jednotlivých účastníkov týchto historických udalostí na ich život a na spoločnosť ako celok?

Aktualizáciou témy sú nasledujúce otázky:

Aké dejiny píšeme dnes?

Je vôbec možné uvedomovať si samého seba v čase?

Sú dôležité naše rozhodnutia, postoje, názory, ak zmenu, o ktorú sa snažíme, zlepšenie, po ktorom túžime počas svojho života, možno ani nepocítime?

Aké je miesto človeka v dejinách?

Je pre človeka nevyhnutné naplniť potrebu „lepšieho zajtrajška“ alebo je dôležité ako konám a rozhodujem sa dnes a každý deň, s vedomím, že „lepší zajtrajšok“ je dlhodobý, počas jedného ľudského života možno nedosiahnuteľný cieľ?

TOP